“Takže si ich Gréci predsalen pomýlili s tehlou feta syru a zožrali!” sú myšlienky každého followera,
ktorý nevidel už mesiac žiadne statusy.
Opak je pravdou, všetku fetu sme zožrali my a jediné tehličky sú na bruchách (nie našich – zatiaľ).
Za necelý mesiac sme nabrali energiu, postavili nový bajk (kto videl storku, vie; kto nie, banuje. Aj tak na
ňom nejdeme, z karbónového rámu by sa nám ostatní cykloturisti smiali), vybavili poštu a začali plánovať.
Keďže balenie na cesty nám ide za normálnych okolností ľahko, tentokrát sme si dali hendikep a pozvali si do
bytu rodinu, nech nám trošku zavadzia a od balenia nás rozptyľuje. A v predvečer kritického baliaceho dňa
som navštívil susedov a ich kráľovstvo neresti a zadovážil si výbornú opicu (ktorá mala pomáhať s balením?).
Nakoniec sme vo Vilniuse pristáli bez problémov aj s bajkmi, ktoré rovno putovali do nemocnice. Naše
uvažovanie bolo, že v Zurichu sú i tak termíny do servisu už teraz objednávané na september, a Litva ako
najlacnejšia krajina z najbližších zamýšľaných bude dobrá hodnota za peniaze. Lenže komponenty, aj keď už
skončil Veľký Globálny Nedostatok, sú drahé a teda nás 2 nové kolesá (celé nové), jedna kazeta, 2 reťaze, 3
kotúče a doštičky a servis vyšli na pekných 800e. Jeden by mohol namietať, že za to už mohol byť nový bajk,
ale čo by sme robili s 3 polofunkčnými, keď nám treba 2 funkčné?
Zatiaľ čo sa tátoše liečili, prešli sme si Vilnius. Na prvý pohľad hnusné mesto, ktoré zachraňuje len to, že
nie je celé posprejované. A fakt, že majú snáď vyvesených najviac UA vlajok a podporných bilbordov na
obyvateľa na svete.
Po 12h spánku a v podstatne lepšom psychickom rozpoložení sme mu dali ešte jednu šancu. Ako za mladi sme si
vzali Free walking tour, kde nás Indré povodila po krajších častiach mesta a doplnila to výkladom. Napríklad
sme tak zistili, že Litva bola posledná pohanská krajina v Európe, uctievajúc bohyne jazdiace holé na
medveďoch a tak. Keď ale cirkev ponúkla za pokrstenie oblečenie, šlo to veľmi rýchlo. Perún je Perún, ale
nohavice sú nohavice.
Videli sme aj republiku v meste – Užupis. Majú v nej kopec pravidiel, napríklad sa človek musí furt usmievať
a treba robiť umenie. Ústava je napísaná v 40 jazykoch, češtinu pridali nedávno a po našom (v Nitránčtine)
ju ešte nemajú, ale vraj ak napíšeme starostovi (tomu ľudskému, druhý je kocúr) a zaplatíme za výrobu dosky,
čo nie je môže byť.
Nazveme ju “Pravillá”.
Leave a Reply