Fajnšmekri chodia pozerať pamiatky o 12tej.
Slnko neľútostne pečie a my sa čudujeme, prečo sme zaplatili za vstup do bývalej väznice v Thessaloniki 6€.
Nie všetky investície v tomto živote sú dobré. Máme za sebou ale úspešnú návštevu práčovne a barbiera, a
tešiac sa na grécky snack, ktorý zhltneme na obed, návštevu pretrpíme. Celé dni inak oscilujeme medzi veľkým
hladom a prežratím, žiadne iné stavy naše binárne bruchá nepoznajú.
Historické okienko – meno pochádza od nevlastnej sestry Alexandra Veľkého, princeznej Thessalonike z
Macedónie, ktorá bola takto nazvaná na počesť víťazstva Thessalóňanov v 353/352 (Niké = víťazstvo, pamätáme
si?). Rovnako ako u nás dávame mená ako Svetlana na počeť založenia obchodu s povrazmi, Matúš na počesť
víťazstva v šachu, alebo Kvetoslav pre budúcich nadšených kvetinárov. Zaujímavé je, že zatiaľ čo v Aténach
pod každým kameňom číha dáky Zeus a za polovicou stĺpov sa schováva ceckatá Afrodita, tu o nich skoro ani
nepočuli a najlepšie čo dostanete je namosúrený Ježiš s duck faceom a fúzikmi.
Pôvodne som chcel napísať krátky status, ale potom som si otvoril Wikipédiu a zistil, že sa tu furt niečo
dialo a že história mesta bola mega rozmanitá a zaujme aj nejedného odporcu dejepisu. Od 16. do 20. st. to
bolo jediné mesto na svete s väčšinou populácie židovského vyznania. V 1917 dakto nevypol šporák a následný
požiar zničil celé staré mesto aj s kostolmi, mešitami a synagógami. Štvrtina obyvateľov bola bez strechy a
70% nezamestnaných. Za WW2 ho bombardovali najprv jenni potom druhí. A tak.
Človek by si myslel, že vo svetle posledných informácií bude mesto postavené moderne a zostávajúce pamiatky
chránené a opravené. Na rekonštrukciu mali 2 silné príležitosti a predsalen, druhé najväčšie mesto v Grécku,
historicky extrémne dôležitý obchodný uzol, chápeme sa. Realita: mesto je Hnusné. Fakt že akože hnusné.
Súhlasí s tým aj Mia, ktorá takéto súdy nad vecami vynáša zriedka (v druhom čítaní sa opravuje, že je to len
veľké sklamanie a nie hnusné). Na Duisburg sa v hnusnosti zďaleka nechytá. O Gelnici sa nemusíme baviť.
Veľa pamiatok je obohnaných plotom, nedá sa ísť dnu (skúšali sme možno 5 kostolov a 1 mešitu, dostali sme sa
do dvoch a jeden bol nudný). Okolie pamiatok je zarastené a schátralé. Celé je to tu depresívne, povedzme na
úrovni Bratislavy v 1990. Čo sa dalo posprejovať je posprejované, alebo aspoň oblepené plagátmi
propagujúcimi komunistov. Všade sú holuby a mačky. Živé aj mŕtve. Keby aspoň tie živé mačky zjedli tie mŕtve
holuby, ale ne.
Aby sme si to všetko nemaľovali príliš čierno, tunajšia Hagia Sophia bola celkom fajn, atmosférická. A
neplatí sa vstupné. Promenáda pri mori žije, ľudí jak v Zurichu pri jazere hneď ako teplota vystúpi nad 10
stupňov. Je tu mrť kaviarní a reštaurácií, človek zoomuje Google mapy a furt nové a nové vyskakujú. Vedia
robiť solídne espresso. Reštiky a taverny majú celkovo kvalitné a chutné jedlo (aj keď porcie nie sú ako sme
si pamätali, na to, aby sme dosiahli binárne prežratie si musíme objednať 2 jedlá namiesto jedného).
Ráno a v niektorých častiach mesta to skoro vypadá ako normálne a slušné osídlenie. Rovnako zo všetkých
vyvýšených veží a väzníc, stade vidieť len strechy a stromy, a tie sa ťažko posprejuvávajú. No a v noci,
lebo vtedy sú svetlá milostivé a svietia len na krajšie miesta (napríklad bary). Niekto by mohol hovoriť o
poloplnom/prázdnom pohári, ale mne to skôr príde, že ak chodím po meste a nie každým, ale len každým tretím
krokom stúpim do psieho hovna, stále môžem povedať, že je celé mesto obsraté.
Samozrejme veľká výhoda je, že sa z mesta dá odísť 😎 a skontrolovať, čo moje pamäti o Bratislave v 90tich
rokoch vs Bratislave dnes sú presné. A či tam tiež zúri croptop epidémia 🦠
Leave a Reply