Čítajúc moje statusy by si jeden mohol myslieť, že už máme kameňov plné zuby. A mal by pravdu.
Z Korfu sme odišli nakoniec po vlastnej osi, lebo spoločnosti ponúkajúce priamy presun boli všetky dáke
divné. A bolo by to moc nudné. A okrem toho sme si povedali, že si spravíme ešte jednu zastávku.
Bus-loď-bus a sme v Ioannine. Poznámka – začína to tu vypadať ako ozajstné Grécko. To Grécko na ostrovoch,
kam sa všetci pchajú, to je také hračkárske a nereálne. Pritakávajú nám na to všetci Gréci, s ktorými sa
dáme do reči. Ako by ste posudzovali celé Čechy podľa 1km okolia Staromáku. Alebo celé Slovensko podľa
Gelnice.
Pre vás všetkých, čo ste sa mi ozvali, že o 1-7 dní smerujete tiež na Korfu: ak by ste nemali so sebou deti,
alebo nechceli len chľastať, alebo sa len pražiť na pláži… už som všetkých vylúčil, čo? Tak nič. Ale pre
ostatných, čo ešte letenky nemáte a počujete volanie Grécka a lacného Ryanairu – vnútrozemie je väčšia
zábava ako ostrovy!
Ioannina je veľká ako Nitra, čo je správna veľkosť mesta. Stihli sme si obzrieť staré jadro, kde majú kopec
budov venovaných Ali Pashovi. Keď sa naivne pýtame lokálnej Grékyne, že či ho teda majú tak radi, územní
nás, že ho zastrelili, a teda nie. Berieme kompu na ostrov v miestnom jazere, ktorý je špeciálny tým, že
nemá žiadne meno. Je na ňom asi 7 kláštorov a nekonečne veľa baklavy a taverien. Iný lokálec nám na otázku,
prečo ich toľko stavali, odpovedá, že preto, lebo mohli. Nemáme protiargumenty.
Každý kláštor má dáky svoj kostol. Vliezli sme do 4. Každý centimeter vnútra je pomaľovaný, mnísi veľa
fetovali (feta syr, haa) a kreslili jak diví. Obľúbený motív je mučenie rôznych svätcov, väčšinou je mu
vyhradená jedna miestnosť v kostole. Mučiace techniky sú rôznorodé, od lámania na kolese cez varenie v hrnci
až po zavesenie za jednu nohu a stiahnutie z kože. Ostatné pestré metódy radšej ani nespomínam. Nikdy
doteraz som nevenoval obrázkom v kostoloch dáku hlbšiu úvahu, ale tu a s mojou dobrou predstavivosťou je to
záhul. Slabšie povahy pravidelne odpadávajú. Pozorovania: Odseknuté hlavy majú stále svatožiaru. Keď svätcov
zožerie lev, jašter alebo ryba, zviera nesvieti. Najviac odkotúľaných hláv na 1 ilustrácii: 9.
Okolo hradieb v meste im už 3 týždne beží výstava Plasmata II., kde okrem lacných interpretácii moderného umenia (“rastie brečtan po stene alebo stena po brečtane?” alebo “zmenšila sa užitočnosť tohto schodiska tým, že sa rozpadlo a už neexistuje?”) nájdeme aj niekoľko veľkoplošných animácií a pôsobivých využití AI (na výstave moderného umenia sme to nečakali, ale zase, treba generatívne algoritmy dojiť, kým sú mladé).
Príliš neskoro sa dozvedáme, že kúsok od mesta je parádna roklina Vikos, ktorá je a v G. knihe a ktorú si musíme nechať na ďalšiu návštevu.
V mrazáku na ubytku zabúdame fľašu Tsipoura z Korfu. Berieme to ako znamenie, že sme ho radšej nemali piť.
Leave a Reply