Život na lodi – aspoň väčšinu času a aspoň na našej – nie je dráma.
A dráma je nutná pre dobré statusy. Ešteže som sa začal sťažovať zavčasu, tak mi osud trošičku dožičil.
Kapitán je skúsený a všetok pomocný personál berie čítanie manuálov ako podradnú prácu, a myslia si, že ich
nič neprekvapí.
Keď sa pokazil motor malého člnu na plávanie k brehom, moc nás to nerozhodilo, veď ešte má dve veslá a my
máme medzi 10 ľuďmi aspoň 2 pravé ruky (teda, tie mám aj ja sám, ale som ľavák). Ale bolo to zľahla
prekvapivé.
Keď sa nám okolo lode začal po každom spláchnutí robiť hnedý oblak, prekvapení sme rovnako ako zbytok
kotviacich lodí v zátoke. My sme na nich ale nemohli pohoršene zazerať. Našťastie je majiteľ lode Slon na
telefóne (Elefantitidis, či ako sa volal) a všetko sme vyriešili (tj hnedé oblaky len na požiadanie).
Posledným prekvapením bolo, keď sme sa načančaní a navoňaní vybrali na obhliadku dediny Sivota, ale od
poslednej návštevy kapitánovic dvojice všade na ich obvyklej skratke vyrástli dvojmetrové bodliaky a
nasťahovali sa tam 4 gazilióny komárov. Prekvapilo ma, koľko nadávok 4 ženy poznajú a neváhajú použiť.
Zbytok času sme strávili kúpaním a vyprázdňovaním (chladničky). Naše dobré predsavzatie nepiť toľko skončilo
ešte než sa výlet začal, konkrétne niekde pri nákupnom zozname pani šéfovej. A keď už teda tie alkoholy
nakúpila, každý deň, kedy boli nevypité, nás stál peniaze navyše (lebo ťažšia loď viac spapá).
Šporovlivý hospodár, opitý námorník!
Leave a Reply