Priemerné IQ sme v Maďarsku (snáď len na tejto jednej akcii a nie plošne) znížili úspešne.
Pravda však je, že aj program bol naplánovaný skôr v letnom móde, kedy sa ľuďom nechce prehriate mozgy
trápiť priveľmi. Ale do ďalšieho tábora o rok, ak nás tam teda ešte budú organizátori ochotní pripustiť,
musíme začať robiť vedu, alebo aspoň zachrániť svet. A ešte poznámka pod čiarou, úvodná scéna z Idiocracy
nebola úplne presná a intelektuáli sa množia tiež a miestami to bola megaškôlka.
Keďže prvé dve noci sa barmani vyšmykli z kaštieľa ešte pred 22, záverečný večer sme sa rozhodli situáciu
zachrániť a ukecali sme vrátnikostrážnika, že nalievať predsa nie je žiadna veda a že nech si skúsi aj túto
kariérnu cestu. Či to bola chyba je diskutabilné, pravdou zostáva, že by asi nikto netrénoval wurma na
parkete o 4 v noci a teraz by ma nebolela brada.
Ďalší deň bol náročný, raňajky sme oželeli, checkout zmeškali o pol hodinu, celý deň som mal buď potáborový
smútok, alebo jednoducho pociťoval následky prehýrenej noci a 4h spánku.
O jednej v noci sme pristáli v Istanbule. O druhej nás taxík vyložil pred hotelom. Niekoľko pozorovaní:
– dávno sme neboli v krajine, kde treba všetko zjednávať. Taxi dispečer v búdke povedal 400 lýr, vodič nám
dal na výber 520 alebo 600, ak nechceme ísť poľnými cestami ale diaľnicou. Nikto z nás nebol v stave sa
hádať, takže sme ostali o 636 lýr chudobnejší (haaa, zabudli ste na 6% bank fee, čo?)
– výmenu plesnivej izby za inú sme zvládli, ale tiež až ráno, boli fully booked
– nestranný pozorovateľ by si mohol myslieť, že sme najväčší futbaloví fanúšikovia. Z budapeštianskeho UEFA
Europe finále priamo do Istanbulu, kde o chvíľu bude finále UEFA champions. Oba názvy som musel googliť.
Takže čo? Takže je všetko drahšie a nedostupnejšie. A dozvieme sa to vždy od dákeho šoféra, čo nás tam práve
vezie.
Leave a Reply