Infotainment/funducation na požiadanie.
Kapitola japonská oceľ (Kill Bill: Hattori Hanzo a kamaráti).
Vyhorel vám byt? Vyhádzala vám žiarlivá žena všetko kuchynské náčinie na chodník? Zobudili ste sa s tým, že
máte 35 rokov a vo vašom živote chýba náčinie dospelého kuchára? Zlomil sa vám už 4. nôž z Ikei pri krájaní
jahôd so šľahačkou? Mám pre vás riešenie!
Nákupnú Ulicu Kappabashi!
Wikipedia detour, lebo Petř z Prahy už žhaví prsty (namiesto slovníka), že zase nič nevysvetlujem: kappa –
is a reptiloid kami with similarities to yōkai found in traditional Japanese folklore. The kappa are known
to favor cucumbers and love to engage in sumo wrestling. They are often accused of assaulting humans in
water and removing a mythical organ called the shirikodama from their victim’s anus. Tak.
Okrem ňuňu malieb a postavičiek kappa je tu všetko do kuchyne, obchodov nespočetne (matfyzáci prepáčia),
môžete nakupovať do sýtosti (alebo dovtedy, kým vám polovička nezačne príliš vrčať, že už je hodinu hladná a
nohy ju bolia a vôbec. Kto uhádne, skade to viem?).
Každé z cca 17 nožiarstiev je lemované železodrevenými minikatanami, človek so silným elektromagnetom sa za
stotinu sekundy zmení na červeného dikobraza. Okrem toho majú väčšinou stanicu na vyrážanie mien/venovaní,
brúsne kamene (každý nožosseur potrebuje kameň, aby mohol stráviť sobotu pozeraním videí a následne skúsiť a
neuspieť pri brúsení svojích drahých nožov, ktoré potom aj tak pekne zanesie profesionálom).
No, textu kopec, a furt nič o nožíkoch. Tak poďme na to.
Kto si chce kúpiť nožík ako prehnane, priam až nepotrebne moc vzdelaný nákupca, musí vedieť pár vecí.
Ideálne pred príchodom do obchodov, inak nespraví dojem na predavačov (len to by sa potom nemohol porezať,
že áno, to o dobrý dojem príde). Aký tvar, aká oceľ, aká cena. Rúčky všetci berú japonské, lebo západné sú
nuda. Teda okrem Japoncov, tí ich vraj preferujú. Po prečítaní tohto textu z vás síce nebude prvý kráľovský
metalurg, ale aspoň sa dozviete dačo nové.
Ocelí sú 2 hlavné druhy a každý má tak zo 5 podtypov (všetko len z pohľadu relevancie pre nože). Nerezová
oceľ (VG1, 2, 10; VS3; AUS8, 10; powder steel) je relatívne bezstarostná a nevadí jej chvíľu si posedieť po použití mokrej na linke. Uhlíková oceľ (blue 2,3; white, atď. Moc som to neskúmal, lebo táto) sa len omylom pozrie na drez o minútku dlhšie a je hrdzavá a treba ju ratovať a čičíkať brúsnym kameňom a olejčekmi. Obe sú pre naše potreby mega ostré a držia hranu dlho, takže načo si komplikovať život.
Jedine že by sa nám zapáčil design, ktorý nôž má, teda konkrétne väčšinou damašková kresba na stranách. Schválne píšem na stranách, lebo jadro noža je väčšinou aj tak robené z obyčajnej ocele a tradičný Damaskus aj tak nikto nevie vyrobiť, stratená technológia a blabla. Dekor je to ale pôsobivý, opakovaným skladaním 2 rôznych ocelí sa spraví cca 30 až 75 vrstvová oceľová Marlenka a tá sa potom hodí do kyseliny, ktorá zožere jednu z 2 použitých ocelí viac a nakreslí vlnky. Potom ešte môže nahnevaný kováč kladivom vytĺcť rôzne ďúrky, ktoré tiež vypadajú dobre, a nadôvažok pomôžu odkrojenej časti jella dzignúť a neprilepiť sa na nôž. Každopádne, spýtajte sa o pol roka, ako sa darí nášmu karbónovému nožu. Karbónové bajky sú in, tak prečo nie nože?
Ďalším parametrom je typ noža. Preč sú tie časy, kedy bol proste “nôž” a tým sa krájalo šecko. No, Číňania vraj všetko zmasakrujú jedným sekáčikom stále, ale to sa neráta. Nožosseur začiatočník potrebuje nože aspoň 2, Petty a Chef’s (alternatívne Santoku alebo Gyuto). Pokročilý ich musí mať ideálne n+1. Siluety najpoužívanejších 15 prikladám.
No a ako posledné – cena. Čím viac ručne robený, tým logicky drahší. Máločo v obchodoch bolo pod 70e, medián by som odhadoval okolo 160e, ale ten, kto na Shinjuku našiel igelitku s papierikmi, môže nájsť kľudne majsterštuky za 3500e. Možno keď budeme veľkí
Leave a Reply