Na Tokio sme si nechali málo času.
Teda, presnejšie, ľubovoľne veľa času by asi bolo málo. Mestečko a okolie majú 34m ľudí, dostať sa metrom
kamkoľvek trvá tak hodinu, no proste všetko je od seba ďaleko.
Stihli sme café s mikro prasiatkami, ktoré sa nechali škrabať a sedeli nám v lone. Nestihli sme kafe s
ježkami, nutriami, surikatami, mačkami, líškami a Shibe psami. Strávili sme priveľa času obzeraním ňuňu
materiálnych statkov v obchodoch.
Jeden deň sme si vyhradili na Mt Fuji. To je tá parádna sopka, veľmi sopkovitá, ktorú pred pár rokmi
postavili podľa loga Atari japonskí revolucionári, isto ste už o nej počuli. Keby som bol sopka, bol by som
takáto pekná sopka. O mesiac bude vyzerať ešte lepšie, keď sa okolo nej všade rozpučia čerešne, ale tento
krásny pohľad sme zase strategicky minuli. Rozpučené čerešne nabudúce.
Poučenia a pozorovania z 🇯🇵:
Nápojové automaty sú super, chceme ich všade! Automaty na lístky na jedlo (ktoré potom treba dať obsluhe) sú
boj – man against the machine – každý funguje inak a nemajú obrázky, takže človek občas chtiac-nechtiac
zverí obed do rúk osudu.
Japonci majú omnoho priateľskejší vzťah k plastovým obalom ako zbytok sveta. Všetko, čo môže byť zabalené v
plaste, je zabalené v plaste. Všetko, čo nemusí byť, je zabalené tiež. A všetko, čo by malo byť, je pre
istotu v aspoň 3 vrstvách plastu.
Moderné 🇯🇵 sa koná len v Tokiu, všade inde je doba kešu, samuraji a technika z druhej svetovej.
Priemerný Japonec nevie sám od seba používať nič do vedra po hriankovač, takže všetko má na sebe napísaný
celý návod na použitie.
Ramen je jedno z jedál, ktoré sa dá jesť nonstop a človeku sa nepreje. Naučíme sa ho variť doma.
Japonské wc sú láska 🚽🇯🇵🥰
A týmto sa s vami vaši obľúbení cestovatelia lúčia. Všetci môžete pokojne dať lajk, odinštalovať Instagram a
zahodiť mobil, lebo až do ďalšieho dobrodružstva sem nič zaujímavé nepribudne.
Leave a Reply