Big in Tokyo!
Shinkansen z Nagana do Tokia dáva 250km za 1h40, autom by to bolo 3h30. Lístky za necelých 50e a vlaky
jazdia každých pár minút. Toto musí prekonvertovať na socialistov aj najzarytejších autíčkarov!
Cesta zo Žarnovice do Gelnice, čo je rovnaká vzdialenosť, trvá 5h (ak práve nasadia nehorľavý rušeň).
Niežeby niekto chcel ísť do jednej alebo druhej dediny, to len pre porovnanie.
Ubytovanie sme si našli na stanici Asakusa. Toť kúsok sme bývali aj naposledy a je to aj tak jedno, lebo
človek musí všade chodiť metrom alebo vlakmi. Po snehu ani stopy, darmo, nížina a teplo.
Výhľad zo Skytree bol fajn, posledne sme nestihli otváracie hodiny a na lavičke pred vchodom ronila Miuška
krokodílie slzy do rytmu mierneho mrholenia, ktoré začalo padať. Scéna ako z romantickej drámy. Teraz bolo
na zaplakanie len to čakanie, rad na lístky, rad na vežu, rad na vyššie poschodie, rad naspäť dole, 🇯🇵 ľúbia
státie v radoch aspoň tak ako Briti. Väčšina z nich stála v rade, aj keď sa dal kúpiť lístok cez mobil a
nestáť. Teda, stáť kratšie 🤦
Na vyhliadke ma zaujali najmä popisné tabule, nech vieme, čo sa pod nami rozprestiera. Autor ich ale fotil v
tak zamračenom počasí, že neboli vidieť žiadne z kopcov, ktoré sme my videli, takže sme sa moc nedozvedeli.
Len že je to fakt veľké mesto. Pre info, Tokyo a okolie majú 37m obyvateľov, a tí všetci potrebujú dakam
zaparkovať svoj futón. (Petře, voe, to je ten matrac na spanie, nech nemusíš chodiť po slovník 🙈. Si ho
položíš na tatami. To je tá slamenná podlaha v ryokanoch. Čo sú tie tradičné hotely, kde ti dajú yukatu do
onsenu 💡)
Pri všetkých tých veciach na okukovanie, jedenie a nakupovanie (hej, ja viem, materializmus a haraburdy, ale
japonské nože prinášajú radosť. Teta Marie Kondo by mi ich isto schválila) sa nám začína zdať tých 5 nocí,
čo sme si tu nechali, ako dosť málo času.
A navyše je pred všetkým rad.
Leave a Reply