Ani sme sa nestihli ohriať vo Švajčiarsku a už sme zas preč.
To ohrievanie by bolo aj tak ťažké, v Zurichu je stále nudné sychravé počko a v Laaxe stále hmla a -15.
Keďže ale naša najbližšia cesta ráta s trochou fyzického úsilia (a čistými ponožkami), bola naša
tréningovo-pracia návšteva nevyhnutná. Namiesto drepovania ako kone na crossfite sme za 11 dní najazdili
skoro 100k výškových metrov a naše stehenné svaly sa trochu vzchopili.
Na Hokkaido freeride kempe sa ale vyhrážajú 10k za deň mimo svahu, z čoho zatiaľ máme trochu obavy. Čo ak
nám inštruktoris po prvom dni povie, že sme bzdochy a pošle nás na dáky alternatívny program, ako je sedenie
s opicami v teplom onsen bazéne, alebo prípadne celotelové masáže ramenom a jedenie kapybár v yuzu náleve?
Ako, asi by to furt bola sranda, ale vliekli by sme si sem ceple gace a predražené lavínové ruksaky
zbytočne.
Jedným zo spôsobov, ako sa vyhnúť jet lagu, je rozrušiť si spánkový režim natoľko, že je telu úplne jedno,
kedy človek ide spať. Skoro sme sa až tešili, keď sme si o 2 líhali. Zároveň sa vypne polovica mozgovej
kapacity, aby sa šetrila energia. Čo môže mať rôzne efekty:
1. Viac šťastia ako rozumu – cestou na check-in našla Mia na zemi 20e. Síce to neutíši náš plačúci bankový
účet, ale lepšie ako nič.
2. Rovanki málo šťastia ako rozumu – kto sa nezaťažuje rozmýšľaním, či má dezert servírovaný v lietadle v
sebe smotanu, ten môže stráviť pekné chvíle (polhodina tu, polhodina tam) na plastových výserniciach.
Dnešný status napísaný z wc kabíny vpredu vpravo 🤷
PS: ešte nikdy nás snáď žiadna krajina takto moc nevítala, viď fotky.
PPS: majú tu záchody pre ľudí, ktorí pri kadení potrebujú pozerať zoči voči do očí svojmu vlastnému
kadimidgetovi 🤪
Leave a Reply