Kruh uzatvorený a.k.a. manty a mantáci na snehu.
Dobrá rada pre každého, kto sa chce správne zničiť pri cestovaní, je dať si na záver čo najviac letov a
vlakov. Naše 4 prelety za 2 dni a vlak Ženeva Zurich boli celkom dostatočné. Naspäť doma by nikto nepovedal,
že sme práve boli relaxovať v teplých krajinách, keďže sme 3 dni nerobili skoro nič užitočné a len tak
bzdochárčili, dospávali jet lag a regenerovali.
Niekoľko ľudí sa nás už stihlo spýtať, aký bol najlepší zážitok celého výletu. Je to ťažká otázka, aj keď
chápem, že nie každému bolo dopriate čítať si tieto #fresh a #informatívne statusy a spraviť si teda vlastný
záver. Alebo sa všetci boja, že im budem pol hodinu rozprávať a ukazovať na mobile 500 fotiek (k fotkám sa
Mia dostane tak v apríli, takže pokoj). Ale aj tak, je to priveľké zjednodušovanie. To je ako keby ja chodím
a pýtam sa ľudí, ktoré je ich obľúbené dieťa (to krajšie a múdrejšie, ale kto to takto povie, na rovinu?).
Alebo obľúbený hotelový záchod. Alebo niečo.
Vodopády boli super. Tak ako aj inde vo svete, väčšinou jeden vodopád uživí celú priľahlú dedinu, ľudia z
ktorej robia v okolitých prevádzkach, a predávajú vám nepremokavé púzdra na mobily. Tie, ktoré sme
navštevovali, mali ako pridanú hodnotu ázijské ponímanie nebezpečenstva, tj. kto chce skočiť z vodopádu,
nech si skočí, kto sa chce kúpať pod ním, nech sa kúpe, kto sa chce štverať hore vodopádom, ten nemôže, ale
ak si zaplatí lokálneho voccu, tak môže. Dokopy sme ich videli vraj 13.
Potápanie sa bez vzduchu bolo #challenge. Stále si myslím, že naša úvodná certifikácia by sa mala volať
niečo ako “Discover skin diving” a nie “Certificate level 1”, ale trošku sme si zaplávali pod vodou a máme
aspoň aký taký mentálny rámec tohto športu, čiže vieme, čo všetko nevieme. A je toho dosť. Fun fact: Pri
natáčaní Avatara 2 sa Kate Winslet naučila zadržiavať dych na 7 minút. Keď budeme rovnako starí a slávni,
mali by sme to zvládnuť tiež #goals
Potápanie so vzduchom o dosť jednoduchšie, a navyše si pri tom človek môže obzerať koraly, zvieratká a vraky
a ostatných potápačov. Pod vodu sme zvládli vliezť asi 50x, vyfuneli sme množstvo vzduchových cylindrov a
ožužlali kopec výstroje požičanej z rôznych potápačských centier. Z morských potvoriek boli najlepšie manty,
ktoré krúžili okolo svojho Manta pointu a nechali sa ohryzkávať rybkami; žraloky, ktoré skoro furt ležali na
dne a relaxovali; chobotnice, ktoré buď kukali z dier, alebo sa premávali po dne a menili farbu; úhory,
ktoré hlúpo kukajú z iných dier a otvárajú tlamy. Vysvetľovať nepotápačom, prečo je potápanie fajn, je ťažké
– ale všetkým odporúčam, keď najbližšie budete pri mori, skúste behnúť do dákeho toho dajv centra a nechajte
sa zobrať na dáky ten ponor. Vy pravdepodobne neoľutujete, vaša peňaženka možno. Polku minutých peňazí sme
premenili na vyfunený vzduch :)
Turistika na sopky bola jedna z mála aeróbnych aktivít, čo sme si naplánovali. Smiešne, že potápanie, so
všetkým svojim vyfuneným vzduchom, sa za aeróbnu aktivitu nepočíta :) K náročnosti prispelo, že sme si ani
raz nezobrali domáceho koňa/somára/motorku/povoz, ktorý by nás na tú sopku vyviezol. A začínali sme vždy za
tmy, kedy slušní ľudia spia. Dedukcia: turisti =/= slušní ľudia. Východ slnka na sopke sa ale počíta.
Vydriapali sme sa na 4. Predaslen, boli sme furt na Ring of Fire, tak sme to nechceli moc pokúšať.
Rozprávanie sa so všetkými ostatnými cestovateľmi, či už dobrodruhmi, alebo dovolenkármi, bolo vždy
zaujímavé. Ak by nebolo, tak by sme sa s nimi nerozprávali, ha. Zjedli sme ale málo manga s ryžou. Vypili
dostatočne veľa čerstvých ovocných džúsov. Schudli pár kíl, ja možno tak 4. Zistili niečo o histórii.
Spravili plány do budúcna. Oplakali kávovar 10x. Oplakali chýbajúce bicykle 15x. Na Filipínach bolo 25C, čo
bola už zima, a pršalo. V Zurichu bolo 5C, hnusne sychravo a zima, a pršalo. Presne to počasie, pred ktorým
sme v októbri utekali. Tentokrát sme zvolili útek do Laaxu, kde je -10C. Zima a pochmúrne a sneží. Ach du
Scheisse!
Pred cestou sme si vraveli, že musíme robiť veľa drepov, aspoň 100 denne, nech sme pripravení na lyžiarsku
sezónu. Za 3 mesiace sme ich dokopy spravili odhadom 50, čo znamená, že prvé dni na svahu boli tradične
utrpenie a bolia nás doteraz nepoznané svalové partie.
Najbližšie za mňa snáď už status bude písať ChatGPT.
Leave a Reply