Isté percento mierne negatívnych vecí môže mať za následok aj občasné pozitívne výsledky. (“Aby si sa z
tej exaktnosti neposr..”)
.
Posledný deň free divingu, dávno predtým ako sme dostali náš certifikát, poslala naša inštruktorka svoju
sekretárku na prieskum, že ako to vypadá s miestami na trajekte. Prieskum odhalil, že mizerne. Jediná
rozumná možnosť bola predĺžiť si o deň pobyt v Corone. A jediná rozumná náplň dňa bola ísť pozrieť ďalšie
vraky.
.
Večer sme prešli 4 dive centrá a našli jedno, ktoré malo zaujímavé menu vrakov. Ráno sa ukázalo, že to bolo
skoro egal, lebo kvôli vlnám sme aj tak museli zmeniť plán (slovami podvoccu – my by sme sa síce asi pod
vodu dostali, možno by sme aj ten prvý plánovaný vrak lode Irako v 30m našli, ale neni zaručené, že by na
hladine zostala loď, ktorá by bola schopná nás odviezť naspäť na breh) a dali si repete vrakov z prvého dňa.
.
Avšak, zainteresovaný podvocca s tisíckami ponorov dokáže spraviť divy (dajvy vie spraviť hocijaký) a
tentokrát bol zážitok omnoho lepší ako poprvé (to už tak bývava, či?). Nad niektorými manévrami by sa PADI
nazi pohoršovali, ale plávanie v šachte pre lodnú vrtulu bola zábava a skoro sme sa ani nezasekávali
hadicami o hrdzavé plechy. Do log book knižočky nám ako bonus nakreslil z hlavy všetky navštívené miesta,
vytešujeme sa.
.
Druhý deň ráno sme spásli ryžové koláče a tabletky proti grcaniu z vĺn (či do vĺn, podľa uhlu pohľadu), ako
nám bolo všetkými turistoplavcami odporučené. Zároveň sme zistili, že sme predsalen mali ďalšie možnosti.
Jednou by bolo zaplatiť si súkromnú loď (a potenciálne skončiť uväznení na ostrove na polceste kvôli búrke,
vieme z počutia). Ďalšia možnosť bola stepovať o 5 pred okienkom a dúfať, že dáke lístky zostali, ako to
skúsilo 10 nešťastníkov v deň nášho odchodu. Každopádne, nič neľutujeme a nakoniec ani tie masívne vlny
neboli – možno aj vďaka tomu, že sme deň počkali.
.
Náš cieľ – El Nido – je cez deň strašne zaspaté mestečko, keďže všetci turisti sú na výlete loďou (A B C
alebo D). Je super, že sa cestovky dohodli a majú v tom ordnung. Čas v tomto mestečku sme ale ukrajovali na
úkor všetkých zdržaní inde, takže nakoniec sme tu mali len jednu noc, a aj nám bolo smutno. Nestihli sme
žiadnu plavbu po okolí, a to sú tam mega sexy instagramovateľné panorámy. Navyše hneď prvá kaviareň vedela
robiť rozumné espresso, čo sme si po 2 týždňoch riedkej/prepálenej žbrndy patrične užili.
Nadôvažok sa ukázalo, že varovania pred El Nidom, ktoré sme dostali vod Petřa z Přahy možno tiež neboli
nutne relevantné; Turistické peklo sa nekonalo, na pochybnej diskoške sme sa neožrali, mobily nám neukradli
a české zlatokopky sme tiež nestretli. Okrem toho, posudzovať mestá podľa množstva Čechov, ktorých tam
chtiac nechtiac stretnete, je síce validná metrika, ale zároveň veľmi volatilná a budeme sa jej snažiť v
budúcnosti prikladať menší význam 📉 Kto má stále sledovať, ktorý last minute je práve najviac zlacnený?
Jediné negatívum boli nakoniec lokálci predávajúci perly a čačky mačky na pláži, ale kto zažil Egypťanov,
Masajov alebo Maročanov, ten sa len pobavene usmieva.
Aha, dve negatíva. Krátky Happy hour! (“Zaplac jenno vypi dva 🙈”)
Leave a Reply