Vodopádový overload.
Nikdy by som si nemyslel, že návštevy vodopádov môžu byť také namáhavé. asi to bude tým, že návšteva
európskeho vodopádu vypadá približne takto – doprava vyklopí substrát na parkovisku, prejde sa do 200m, kuká
sa 30 minút na padajúcu vodu, spraví sa 100 fotiek, 100 selfíčiek a 100 long exposure extra krémových
šmakóznych vodopádov a ide sa naspäť. Všade sú laná a značky “pozor, padá voda” (duh).
Vodopády na Cebu znamenajú hojdačky, skoky z aspoň 4m výšky, a štveranie sa hore vápencovými stenami (proti
tečúcej vode). Človek zvyknutý na vodopád (jeden) je prekvapený, že tu je ten prvý väčšinou nuda a nasleduje
ďalších 5 poschodí. Občas diery, občas laná, väčšinou zábava.
Pani na parkovisku nám nápomocne ponúkla, že nám pripraví lokálne kura (“native chicken”), lebo kým prídeme
z vodopádov, budeme isto hladní. Že to kura je mega čerstvé, ešte zobe pri hlavnej ceste asfalt a
autobatérie, ale kým prídeme, tak ho skántria, ugrilujú a môžeme ho zožrať. No nekúp to. Chutilo ok, ale
predražené.
Hovoriac o kuratách, jej syn na mobile mastil miestnu gejmesu, kde má svoje bojové kura a ak dostatočne
rýchlo kliká, tak jeho kura rozseká oponentovo kura a on vyhrá 500 dolárov, ktoré si naň vsadil. Toľko k
vedeniu deciek k ochrane zvierat a vystríhaniu sa gamblingu. Na svoje siedme narodeniny pravdepodobne
dostane prvého kohúta a toto hobby sa s ním bude ťahať do dôchodku #corememory
Všetci kohútí zápasníci žijú pokope na otvorených priestranstvách, kde majú každý vlastný domček z 2
betónových dosiek. Tí, ktorí prežijú dáke zápasy dostanú aj vlastné drevené bydielko. Kohútie ubytovne sa
väčšinou nachádzajú tak 50m od našich ubytovní a okolo 4 ráno začnú všetci naraz kikiríkať. Kto sem
pricestuje bez štuplov do uší nemá štipku chochmesu.
Kohút patrí do hrnca!
PS: pozorný divák si isto všimol, že posledné fotky nejsú z vodošov a dumá, či mi hrabe. Toto bol záver
výletu a šli sme do vápencových kopcov, skade sa terigá voda, ktorá potom farbí vodoše nižšie. Tak.
Leave a Reply