Oslob odzadu je Bolso.
Čo znie ako domáce meno brazílskeho prezidenta, ktorý posledné voľby síce nevyhral, ale aj tak JE VÍ-ŤAZ. To
je v poslednej dobe v politike moderné.
Okrem toho je v Indonézii jedlo s mäsovými guľkami neznámeho pôvodu, niečo ako gule z patkaňa v Ikei, čo sa
volá bakso. Znie to podobne a tento fakt je úplne od veci.
Ale nie o tom som chcel. V Oslob kŕmia veľrybie žraloky. Čo by sa samozrejme nemalo robiť, ale… Vraj to
začalo, keď dáky rybár stel na chvíľku pokoj, neh móže v kľude chytať rybe a nekafrá mu do toho furt dáka
veľká ryba. A potom došli turisti, kukať práve tú veľkú rybu. Domáci zavetrili, že predávať malé ryby za 200
pesos za kilo je nuda, keď môžu _ukazovať_ veľkú za 1000 (nie za kilo, to stále výdu lepšie tie malé).
Ubytovanie bol punk, mohli sme si vybrať medzi izbami 8m2 a hodnotením 5.6, zobrali sme druhé. Zamestnanci
hotela boli našou prítomnosťou rovnako prekvapení ako vodič trojkolky, ktorý nás doviezol z prístavu. Nám
bolo už všetko jedno, vyspali by sme sa bársde. Aj tak sme vstávali o 5, nech nie sú žraloky prežraté (ha) a
neodplávajú preč.
Organizácia na mieste bola katastrofa. Žraloky boli ňuňu. Najväčší zmeraný mal asi 18m a papuľu asi 1.5m
dlhú, asi aby mohol hltať kórejské šnorchlúrky na dĺžku. Po polhodine vo vlnách mi aj stačilo pozerania a
hlavne som sa cítil, že ich o chvíľu tiež dokŕmim banánom a čokoládovým muffinom z raňajok, takže som bol
silno rád, keď nás naložili na loď a odlifruvali na breh. Kórejci z lode sa ani nešli kúpať, asi počuli o
tej papuli.
Okrem toho sme videli kopec vianočných stromčekov z pomaľovaných plastových fliaš, vypadá to na zábavku
miestnych komunít. Jedna škoda, že keď im vo februári skončia Vianoce, pravdepodobne všetky aj tak buď
spália, alebo dzignú do mora, ako je tu zvykom.
Leporelo uzatvára kolekcia náhodných fotiek. Formát všetkého je prispôsobený žralokom a ich dĺžke chvosta 🦈
Leave a Reply