Nová krajina do zbierky! 🇵🇭
Filipín som sa už niekoľko rokov bál, odkedy som počul, že živly na letisku dávajú ľuďom do batohov drogy a
keď ich potom spriatelený poliš nájde, dá vám na výber trest smrti alebo pokutu vo výške všetkých peňazí čo
máte. Našťastie sneží len v Európe a nám sa žiaden sneh vo vrecku neobjavil. Alebo nás zachránilo hodinové
meškanie, lebo sa živlom nechcelo čakať do 4 ráno. Ale teta na checkine nám tak či tak odporúčala nevyliezť
z letiska, že tá časť Manily nie je v noci 2x bezpečná.
Prvý deň sme navyše fungovali na 20% mozgovej kapacity – busy taxíky trojkolky trajekty a lietadlá namiesto
spánku 🙄 Program, ubytko a stravu nám našťastie zabezpečila poľská kamoška z Raja Ampat, ktorá si bookla
omylom rodinnú izbu a mala už vyhliadnuté aj miesto na večeru a dive shop na ďalší deň.
Nedávno mal Zibura status o tom, ako kúpil vianočnú drevorezbu preto, že sa jeho priateľka roztomilo
rozčuľuje, čo za k..us dreva zase doniesol. Toto určite nebola moja motivácia, keď som namiesto súkromného
auta chcel skupinový výlet. Ale ako to už chodí…
14 miestna dodávka sa v priebehu hodiny zaplnila a s každým ďalším pasažierom klesala účinnosť klimatizácie
a stúpala frustrácia. Keď nám šofér chcel dnu napchať 15teho človeka, substrát sa len pobavene usmieval.
Šofér sa poškriabal po hlave a vidiac náladu skonštatoval, že príde ďalšia dodávka a rozsadia nás do 2.
Zavládla radosť.
Minútu nato sa dodávke vybila batéria. Alebo došiel benzín. Alebo niečo. Ďalšia dodávka síce prišla, ale
pozorný čitateľ si zrátal, že počet pojazdných dodávok zostal konštantný. Substrát preklopili; zavládla
rezignácia.
Zbytok dňa sa niesol v bežnom duchu jednodňových výletov, takže zmes cestovania v rozheganom vozidle po zlej
ceste (pamätníci opomenú panelovú diaľnicu Praha – Brno), občas dáka pascička na turistov a tak. Ale
Čukoládové kopce boli pekné, rovnako ako hajlajt dňa, Okále filipínske, po česky Nártoun filipínský. Holt
sme viac na tie oči a bratia očividne (ha!) na nohy. Vodič nám dal najavo, že on neni platený od
rozprávania, takže jediné, čo k poloopiciam povedal bolo, že nezvládajú stres a búchajú si hlavu o strom až
kým nezomrú. Wikipedia si myslí, že skôr splašene utekajú, keď ich niečo vydesí, a vtedy sa vedia zrakviť o
stromy. Zábavnejšiu variantu si vyberte sami. Každopádne je to ňuňu vreckové zviera, má asi 15cm a keď sme
za nimi prišli práve pršalo, takže boli všetci čerstvo prebudení, ospalí a v podobnej nálade, ako keby vás v
polke spánku zobudí vedrom vody skupina čínskych turistov a hneď nato vás fotia a natáčajú 15 cm od ňufáku
mobilmi.
Okáľ to nemá v živote ľahké.
Leave a Reply