Keď budem veľký, budem hedonista!
Bangkok je veľmi príjemné mesto na oddych. Človek si môže vybrať, kde a ako a za koľko chce oddychovať
(väčšinou je výber čohokoľvek od $-$$$$$). Stále ma fascinuje, že na ulici, kde by v Zurichu boli 3 podniky
a v takej Gelnici možno jedna treťocenová krčma je tu 40 rôznych stánkov so všetkým od pečených škorpiónov a
grilovaných rýb cez francúzske bagety až po praženicu a čerstvé nakrájané ovocie (už nikdy nebudem šúpať
mango a ananás!). Apropo, mango sticky rice stále píše ako za mladi.
Zaujímavé je, že Bangkok má oproti Jakarte omnoho viac možností dopravy (pribudli skytrain, MRT, BRT a
rýchlejšie a väčšie tuk tuky), no aj tak je v centre večná zápcha. Čo je tu podstatne lepšie, sú nákupné
centrá. Celý Siam a Silom sú v skratke obrovské nákupné epicentrá. Mia, ktorá je väčšinou hejter a robí si
zo mňa srandu, že sa rád chodím prechádzať do nákupákov, bola očarená rovnako ako ja, keď sme vošli do
CentralwOrld – 7 poschodí všetkého od výmyslu sveta. A jej reakcia, keď som si kúpil nové sandále a sľúbil
vyhodiť tie staré, bola neopísateľná. Marie Kendo by sa mohla učiť, čo znamená pravá radosť.
S úderom polnoci 30.11. naladili všetci na všetky prehrávače hudby vianočné songy. Prvých pár dní to boli
len také oťukávacie (ťuk ťuky 🙄), rôzne jazzové remixy, spomalené alebo zrýchlené verzie, často bez
rolničiek. Pohoda. Koncom prvého týždňa pritvrdili a včera už hrali Last Christmas, ako by sa nechumelilo.
Najvyšší čas utiecť na dáky ostrov bez elektriny.
Leave a Reply