Orol medzipristál!
Pred ďalším putovaním sme si povedali, že by nebolo odveci dať si pár dní v civilizácii, najesť sa do
sýtosti západných jedál, užívať si luxus ako je teplá sprcha a studená izba a medzičasom poriešiť dáky ten
admin. Voľba padla na najväčší hub juhovýchodu, Bangkok. A potom že na východe ništ neni.
Naposledy sme sa tu zastavovali u krajčíra (obchod sme navštívili aj teraz, bol po ceste. Týpek čo tam
pracoval, si ma pamätal a správne povedal, aké 2 obleky som si dával šiť. Pamäť niektorých ľudí ma
neprestáva udivovať – aj keď teda, možno sme boli poslední pred covidom, alebo som zanechal taký silný
dojem) a tiež ako medzipristátie na oddych pred letom domov s jednou zlomenou končatinou.
Odvtedy sa toho dosť zmenilo. Aspoň pocitovo a pre nás.
Neviem, či na nás domáci pokrikujú omnoho menej preto, že už generácia tuktukárov a predajcov pouličného
podivného občerstvenia odrástla, alebo sú všetci (podobne ako my) otrasení z posledných rokov a stále sa
trochu boja. Apropo, v hromadnej doprave tu 95 percent ľudí stále nosí rúška, a na ulici aspoň takých 70
percent lokálcov.
Najturistickejšia ulica Khao San bola celkom pokľudná, len náš výber jedla nebol najšťastnejší a polku sme
nedojedli (ale všetko ostatné jedlo je super a len tak si čvachtáme). Okolité ulice mali všetky obchody
okrem šperkárstiev zavreté, takže sme si sadu rozbitých misiek nedoplnili. Rozbité missky, ktoré sme tu
naposledy stretli v parku, tiež chýbali. Zato tu boli stále jašteričky, ňuňu (dorastajú do 3m a žerú vtáky a
korytnačky. Možná by sa im lúbilo aj v Nitre ve fontáne a zežrali by aj tie holuby 🤷).
Každopádne, po týždni strávenom na lodí s populáciou 10, alebo na ostrovoch s populáciami od 150 po 30k, náš
presun cez Jakartu (10.6m) do Bangkoku (10.5m) celkom zaskočil. Hlavne teda, človek si niečo nájde na Google
mape a už už by ho aj napadlo povedať že “Veď to je kúsok, hyn, 2cm, to dáme pešo” a potom si pozrie časový
odhad a je to hodina chôdze.
Ešte pár dní na doplnenie zásob a relax a môžeme fičať ďalej!
Leave a Reply