6 týždňov a dosť!
Teda, Mia by povedala, že nie dosť. Že by sa v tejto krajine dali stráviť mesiace a mesiace (a už aj vie,
kam všade by sme mohli ešte ísť), až by som sa ja premenil na vrece ryže a ona na prepečenú makrelu v
omáčke. Ale plány nepustia a čakajú nás ďalšie dobrodružstvá!
Nevýhodou vzdialených miest je, že keď cesta tam trvá 2 dni, cesta naspäť bude trvať dáko podobne.
Posledných pár dní bol jeden veľký vír prístavov, lodí, taxikov, letísk a lietadiel, spolu s balením každé
ráno a prebaľovaním ruksakov každý večer. Vlastne to denné balenie trvá už 2 týždne, ale keď sa medzitým dá
aspoň potápať, alebo si spiecť odhalené kúsky kože do bordova, má to iný šmrnc.
V Sorongu sme sa chceli večer rozšupnúť a minúť zostávajúce milióny IDR. Jediná rozumná reštika v okolí
hotelu nemala žiadne drinky, a všetko jedlo stálo okolo 40k, takže misia skončila neúspechom.
Naspäť v Jakarte sa príležitosť naskytla až v Skybare, ktorý sme navštívili pred cestou na letisko. Kto si
totiž odskočí do mesta, nemusí na letisku stráviť 20h, ale len 9. Zostávajúci čas sa dá investovať napríklad
na 2x hodinovú jazdu taxíkom, alebo 1x hodinové čakanie na sprievodcu po najväčšej mešite v celej JV Ázii.
Vraj sa tam vlezie takmer štvrť milióna ľudí, ale keďže vonku nemajú obrazovky, polovica z nich bude asi len
smutne pozerať do zeme celú akcošku.
Napriek výnimke, ktorú sme počas našej tiahlej abstinentskej askézy spravili (a objednali si drinky), sa nám
stále všetko minúť nepodarilo. Sprepitné taxikárovi, koláče a udon slíže na letisku, magnetky a pochybná
káva situáciu zlepšili a z krajiny odchádzame s IDR v hodnote 10e. Mizerný stav našich peňažných aktív
korešponduje so stavom fyzickým a prerušovaný spánok kade tade tomu vôbec nepridáva.
Cítime sa ako hrdinovia epického fantasy, ktorým v rámci zachovania dejového napätia a zlepšenia predajov
druhej knihy autor na konci knihy prvej nadelil výprask, lúpežníkov, draky alebo iné nešťastie 💣
Leave a Reply