Sme dávači! (Zajtra nás bude všetko bolieť)
Dnes sme začali klasickým skorým odchodom tesne po 12 z kempu a dofrčali sme po tankodrome priamo k Viking café. Vikingovia boli známi tým, že lúpili kade tade, po tom dostalo spomínané café svoje meno. Kúsok od neho sa váľali tulene a radary NATO, na druhej strane bola filmová maketa vikingskej dediny a nad ním celkom solídny kopec.
Zbytok dňa sme utekali pred dažďom po East fjords, kývali protiidúcim cyklistom (5) a ovciam (5000).
Keď už začal byť útek pred dažďom márny, nachomýtli sme sa na farmu/Airbnb (jediná obytná budova široko ďaleko) náhodnej britskej rodine, kde sme si uvarili kýbel cestovín s pestom (tradičné jedlo miestnych pocestných) a skrátili im čas strávený s ich dvomi tínedžermi.
Takto posilnení sme mysleli, že posledných 40km bude malina, ale ha! Islandskí stavitelia ciest sa všetci do jedného zrazili s koňámi a tak sme v kuse hijó hore hijó dole, až sme dorazili do kempu s úderom polnoci. Teraz 1:11 dojedáme posledné tortilly s maslom a marhuľovým džemom a dopisujeme tieto riadky. A básničky:
Island nie je pevná láva,
celý sa im rozpadáva.
Zavolajte Holcimovi
váľa sa tu ciment nový!
Leave a Reply