Keď som naposledy písal, že začalo fúkať, nevedel som, o čom točím.
Keď sme po najdlhších 3 (ever) posledných km dorazili do kempu, dorazil to recepčný tým, že máme šťastie, že dnes až tak nefúka.
Stojím si za tým, že všetci normálni ľudia sa už dávno odsťahovali. A preto im tu všade pracujú len východoeurópski a balkánski študenti. Dobre pre nich, symbióza a všetko.
Highlighty dňa sú: káva varená v snáď jedinom závetrí na celej trase, Netto supermarket, ktorý sme stihli pred záverečnou (hral Final count down) a konečne poriadny burger. Po tom, ako sme skúsili 2 – podľa recenzií “najlepšie burgre na Islande” – bol tento konečne na úrovni a mal príchuť odmeny. Mal som najdrahšie pivo v živote. DIPA a la “Two IPA one cup”. Veľmi dobré!
Spíme v Höfn. Vraj pekné mesto. Všetky domy v tejto dedine vypadajú, ako keď dáte škôlkarom nakresliť domček, len sú divne pofarbené. V 1924 tu prví Islanďania videli lietadlo. V parku majú výstavku 8 sopečných šutrov s popisom a váhou. Na pláži inú výstavku 4 náhodných fotiek z Islandu. Na najvyššom kopci sú tabule o tom, ako tu lovili ploché ryby, ale už nelovia. No.
Zajtra buď dáme tých 113 km proti vetru ako Niekto naplánoval, alebo zostaneme stanovať v priekope.
Leave a Reply