Riešenie všetkých vašich letných problémov spojených s prílišným teplom. Vďaka troške šťastíčka v koncovke sme doleteli aj my, aj bajky, a teraz si môžeme užívať 12°C a dážď 🙈
Dnes to vaši najobľúbenejší cestovatelia dali na najväčších bezďákov. Ráno v kempe našli v kuchynke medzi “free” džem a arašidové maslo, raňajky. Na obed v ďalšom kempe free vifon, vajcia, Cheddar a tortily, varené na free panvici a free plyne. Zaliate free čajom. Keby vedia, ani nechodia do obchodu. Naozaj. Medzitým nás stihli naháňať miestne agresívne vtáky (Rybár dlhochvostý), asi 8x na nás pršalo a kocháme sa krajinou, ktorá vypadá celá plesnivo.
Aha, a večeru sme jedli v nezamknutej cestárskej maringotke, kde bolo teplo a elektrina. Mali si zamknúť, ak tam nechceli mať bezďákov 😅
Na dnes nehlásili žiaden dážď, takže sme zmokli len trochu ráno a potom teda poriadne večer. Ten večer sme to mohli stihnúť do kempu, keby sa niekto nenechá zlákať na Icelandic fish stew ako od prababičky na obed a tá prababička tam dávala tak kýbel masla a pól kýbla smotany a peletón musel robiť emergency stop kade tade, v poli, v jame, v odomknutej servisnej hale na ťažkú techniku, a tak. Ešteže tu nikto nič nezamyká.
A navyše sa nám čašníčka vysmiala, že ona zarába dobre a sprepitné jej netreba a keby hej tak len cash. Výhodou stavania stanu po daždi je, že je vidieť, kde sa spraví mláka ako svet a stan postaviť o kus ďalej.
Blonďavá pólka koňa je na ukážku, takéto sa tu pasú všade (teda, celé. Aj iné farby máme skladom). Ale ešte sme nenašli tie huňaté krátkonohé, ktoré nám podľa varovania z letiska zožerú jello a farbu z bicykla.
Dnešný deň nezačal najlepšie. Počas prípravy kávy v našom koťogu sa minul v kuchynke plyn. Dovarili sme na našom, ale pocit nebezpečenstva a nedostatku zostal. Nepokračoval tiež nič moc. S našim chorvátskym vodičom, ktorý nám prízvukoval, že toto je tá najhoršia pozícia vo firme, sme sa vydali na hodinovú jazdu autobusom po ceste triedy F. F znamená, že takáto cesta má veľa kamenných a vodných Fíčuriek. Prebrodil asi 7 ľadovcových riečok, ako v rozprávke, aj keď si osobne myslím, že tú poslednú dal už len z hecu a mohol ísť inakade. Hneď ako nám prestali kmitať vnútorné orgány sme si dali 3 až 4 hodinovú túru, ktorá nám trvala 5 hodín aj dáke drobné. Ono, spraviť tých 500 fotiek tiež niečo trvá (podľa uvedených faktov asi tak 4 až 8 fotiek za minútu). Ale za dobré šlapanie nás odmenili dobré výhľady. Škoda to sem všetko postovať, stačí si vygoogliť “pekné obrázky z krajiny kde je zima a fúka”, jeden na ukážku stačí. A stravujeme sa jedlom z benzíniek. Zajtra skúsime podporiť iné islandské odvetvie, možno potraviny alebo reštaurácie 🙈
Večer po túre nám nenapadlo nič lepšie, ako si dať krátky strečing v podobe 35km na bajku v zime s protivetrom na trajekt, ktorý nás hodil na puffiní ostrov (oficiálne meno by bolo treba skopírovať z Google maps). Na tomto ostrove žijú prevažne čajky. Bývali sme v peknom kempe v peknom sopúchu kúsok od prístavu. Za tromi kopcami a troma dolinami sme našli aj dáke puffiny, ale žiadne nesedeli na zemi a nepózovali, lebo museli bezhlavo lietať a kŕmiť malé puffliny. Taký životom hnaný puffin vraj letí 90km za hodinu, a teda sa veľmi ťažko fotí naším skromným f4.0 cestovným objektívom. Keď sa niekto prekúše tými stovkami fotiek, zistíme, či sa aspoň jedna vhodná do NatGeo podarila. No a pre veľký úspech minulého večera sme si to zopákli, 15km k vodopádom na nočnú prehliadku a 30km do najbližšieho kempu. Vôbec nám neva, že balíme stan o 12 na obed, keď sme o 2 šli spať. Davy turistov to nevedia a asi sa na nás bavia. Ale oni sem prišli autobusmi! 🤷♂️
Leave a Reply